apolenine ulomky

Rozmýšľam nad tým, aké by to bolo zabiť R. Aký by to bol pocit. Ako Tí vrahovia, ktorí zabijú svoje milenky, keď ich opustia. If I can´t have you, noone will.. Ako by som v nečakanej chvíli zaborila nôž do jeho tela, alebo mu primiešala do jedla jed na potkany… iba na to myslím a bolí ma srdce. Nezabila by som len jeho, ale aj seba. Zbláznila by som sa, keby nebol. Nemusím byť ani vrahyňa, aby som ho šialene milovala. Vraždy nie sú nič pre mňa. Takýto druh múk nie, ja sa radšej budem utápať v beznádeji a nekonečnej ľútosti, pozerať sa, ako je šťastný s iným… mužom.

Bláznivosti. Chcem byť s nimi. Pri ňom neexistuje zdravý rozum, mravy, verejnosť a strach z mienky ľudí. Pri ňom existuje len on.  Chcem byť stále s ním. Aj keby to znamenalo- byť s nimi. Boli by sme traja. Spolu. Len nech ma zoberú medzi seba. Ako krásna zvrátená trojica by sme žili v úplnej rovnosti a spokojnosti. Krásni mladí ľudia. Krásne zbláznení.
Na ničom inom nezáleží. Na ničom inom by ani nezáležalo. Skúsim si trochu porezať nohu, aby som niečo cítila. Niečo iné ako úzkosť a beznádej. Na nohe to v zime nevidno. Na chvíľu to pomáha. Persen sú len cukríky, Prozac nie je. Tak ma to celé objíma, tá bolesť vnútri ako kazajka.

Vždy som tvrdila, že objatie je silná vec. Aj pohladenie. Také skutočné, nie to objatie čo sa tvári ako znak priateľstva. –Ahoj –Ahoj moja no ako? – v pohode…bla bla... Také objatie v ktorom cítite, ktoré trvá dlho, ktoré kričí aj šepká, ktoré znamená, ktoré sa netvári. Také objatie akým som sa túlila k R a on snáď tušil že je to viac.

Dajte zo mňa dole ten plášť
Také je silné objatie a krásne. Taká je úzkosť. Všeobjímajúco krásne krutá. Nedá sa jej brániť. Prenikne všade ako nákaza, darmo sa budete vzpierať. Ja nie, na nie som z tých… z tých malých, martýrikov, úbožiakov, ja nemávam „depky“ ani nechcem vašu pomoc, ľútosť, pozornosť… Ja chcem len zhodiť zo seba ten plášť čo na mňa jemne padol, a nemilosrdne ma obopína. Mecem sa, škriabem ho zo seba, váľam sa v bolesti… upadám do apatie, strachu a nekonečnej prázdnoty. Nachvíľu povolí. Vstávam a zase priškrtí. Ako parazit, ktorého sa nezbavíte, kým nezahubíte aj seba.
R ma objíma silno, v srdci. Až tak že mi ho zviera. Celý svet ma objíma až sa dusím. Objatie je ozaj silná vec…