11. októbra 2010, Prečítané 1 948x, apolenazajkov
Moje hodinky sú rozbité Zastali na pol štvrtej Alebo desať minút predtým Naháňam odletený čas A stúpam bosými nohami po rozbitých sklíčkach Už mi nepomôže presadnúť si o stoličku ďalej Vypiť si čaj už tiež nemá také čaro Krajina zázrakov je zázračná pustatina Stále zvláštna, no chladná a veterná A ja kľačím A bolí ma spomínať Lebo čas ma preklial […]
Pokračovanie článku
