krajina bez zázrakov

11. októbra 2010, apolenazajkov, Nezaradené

Moje hodinky sú rozbité

Zastali na pol štvrtej

Alebo desať minút predtým

Naháňam odletený čas

A stúpam bosými nohami po rozbitých sklíčkach

Už mi nepomôže presadnúť si o stoličku ďalej

Vypiť si čaj už tiež nemá také čaro

Krajina zázrakov je zázračná pustatina

Stále zvláštna, no chladná a veterná

A ja kľačím

A bolí ma spomínať

Lebo čas ma preklial

Klobučníkovi je odpustené a ja splácam jeho dlh

Všetci ma zavrhli

Lebo som nepatrila medzi nich

Lebo som nehádzala taniere

A nehrala kriket

A …  milovala, verila

Že to všetko nie je len blud

Prízrak

Sen

Predstava

Smútok

Smrť

Zbohom.